Keď som čakala svoje prvé bábo, mala som - asi ako každý ekologicky zmýšľajúci človek - dilemu medzi používaním jednorazových a látkových plienok... Nakoniec som však pod tlakom situácie (štátnice, sťahovanie) zvolila tú pohodlnejšiu cestu - jednorazové plienky. Po troch týždňoch každodenného vyhadzovania veľkého množstva odpadu som to už nevydržala a dala dcérke látkovú plienku. Keďže som však nechcela, aby sedela dlho v mokrom, prebaľovala som ju aj 10-12-krát denne a prala som každý tretí deň. Ani vo sne ma nenapadlo, že existuje ešte iná alternatíva - nepoužívať plienky vôbec. Prišla s ňou moja sestra, ktorá videla článok na internete. Tak som sadla za počítač, surfovala a našla toto...

Bezplienková metóda (v angličtine Natural Infant Hygiene, Elimination Communication) nie je žiadna novinka ale bežná starostlivosť o hygienu dieťatka v mnohých častiach sveta (India, Afrika, Južná Amerika), ktorá bola v posledných rokoch „objavená " aj na Západe. A ako funguje? Bezplienková metóda je o vzájomnej komunikácií medzi mamou (ocom, babkou...) a dieťatkom. Ľudia používajúci tento typ starostlivosti o bábätko veria, že dieťa od narodenia vysiela signály o svojich potrebách lebo inštinktívne nechce ležať vo svojich výlučkoch. Úlohou matky je tieto signály zachytiť a poskytnúť dieťatku príležitosť vyprázdniť sa. Medzi signály patrí plač, nepokoj, hmýrenie, zastavenie vykonávanej činnosti, špecifická mimika, avšak tieto signály sa od dieťaťa k dieťaťu a tiež s vekom menia tak, ako sa vyvíja človiečik.

Na druhej strane matka pozoruje aj návyky dieťaťa spojené s vylučovaním (bábätká obyčajne cikajú hneď po prebudení, po výraznej zmene polohy a prostredia, pri jedení) a v správnom čase mu poskytne veku primerané možnosti. No a do tretice, dieťatko si navykne na to, že keď je v určitej polohe, má zmobilizovať svalstvo a vypustiť obsah mechúra, čriev. Západní pediatri síce v zhode s mnohými psychológmi tvrdia, že tréning na nočník sa má začať až okolo 18.- 24. mesiaca života, lebo dovtedy nevie dieťa zadržať nahromadený moč. Tu je však rozdiel, lebo bezplienková metóda nie je tréning, ale dialóg. Nežiadame dieťa, aby čokoľvek zadržiavalo, ale počúvame dieťa a jeho potreby. Začať by sa malo čo najskôr po narodení, lebo ak rodič nereaguje na signály, dieťa to po určitom čase (cca. 3 mesiace) vzdá a vzájomné učenie je o to ťažšie.

To bola v skratke teória, ale ako to funguje naozaj? Po naštudovaní mnohých materiálov som si povedala, že to skúsim. Veď v dcérke koluje indická krv, tak nech si zachová tradície svojej domoviny. Začala som s Iniyou, keď mala tri týždne. Všimla som si, že často sa vycikala vtedy, keď som jej vyzliekla plienku, prípadne keď som jej dávala čistú. A tak som jedného dňa zobrala plastikovú nádobu (takú, v ktorej predávajú v hypermarketoch mäso) a po vybalení som ju v náručí podržala nad týmto provizórnym nočníkom. Na moje prekvapenie sa do minúty vycikala. Druhýkrát sme to skúsili pri kŕmení a tiež to fungovalo. Toto, a mnoho ďalších podobných situácií ma presvedčilo, a tak som začala skúmať, spoznávať a odhaľovať reč, ktorú moja dcérka používala. Vtedy bolo leto, takže som ju mala jednoducho holú položenú na nepremokavej podložke a sledovala som ju. Keď sa mi zdalo, že by mohla niečo naznačovať, tak som ju podržala nad nádobkou. Samozrejme sme mali mnoho omylov a nedorozumení, ale aj úspechov, ktoré boli veľmi povzbudzujúce a motivovali nás pokračovať. Za jeden mesiac sa nám podarilo zredukovať plátenné plienky na 3 denne, Inka buď signalizovala potrebu nepokojom alebo som ju proste intuitívne zobrala vycikať sa. V noci som ju dávala nad nádobku keď sa zobudila na kŕmenie takže to celé prebiehalo v polospánku (musím sa priznať že niekedy dá zabrať v polospánku vybalansovať nočníček bez toho aby sa prevrhol). Niekedy ostala suchá celú noc. Nebolo to však vždy takéto idylické. Keď jej išli zúbky, keď objavila plazenie a sedenie - to boli obdobia, kedy mala toľko iných záujmov, že ju signalizovanie vôbec nezaujímalo a veselo cikala do plienok. Vždy sa nám však podarilo vrátiť naspäť k nočníčku. Keď sa naučila sedieť, vymenili sme plastikové nádobky za klasický nočník. Keď bolo chladno, bolo to trochu náročnejšie, ale denný priemer sme mali 1-4 plienky, podľa okolností a teda sme prali iba raz do týždňa. Pocikané plienky sme prali na 60ºC pomocou mydlových orechov a pokakaných bolo tak málo, že ich stačilo vyvárať raz za 2-3 týždne (preprané a vysušené).

Veľa ľudí sa ma pýtalo, či sa mi to chce, či mi to stojí za tú námahu, čo tým chcem dosiahnuť a komu chcem čo dokázať... Odpoveď všetkým, ktorí mi v duchu kládli tieto otázky je, že vedomie, že komunikujem a rozumiem svojej dcére, že je v pohodlí, že nemá zaparený zadoček, že si buduje uvedomenie a kontrolu svojho tela, mi naozaj stojí za tú námahu. A chcem tým dokázať jedine to, že pohodlie a hygiena môjho dieťatka nemusí byť na úkor prírody. Nie je potrebné aby sa kvôli 2,5 ročnému používaniu plienok muselo zničiť 4-5 stromov na výrobu 500-1 000 kg buničiny, ktorá musí byť následne vybielená chlórom a zabalená do 325 kg umelej hmoty. Nie je potrebné, aby kvôli 2-3 hodinám môjho pohodlia boli vyprodukované tony odpadu, ktoré budú zaťažovať Zem ďalších 500 rokov...

Autorka: Mgr. Zuzana Labašová
Dátum poslednej revízie: 31.5.2012