Tisícročia bolo snahou človeka prekonať temnotu, považovanú za symbol nevedomosti, neistoty a nekalých úmyslov. Noc bola doménou zlých mocností, ktorých sa bolo treba vystríhať. Potom prišiel Edison a jeho žiarovka ožiarila svet. 20. storočie sa potom so svojimi neónmi, žiarivkami, halogénmi a osvetlenými veľkomestami stalo skutočným storočím svetla. Ľudstvo konečne mohlo sláviť ďalší z veľkých triumfov. Ako v mnohých iných prípadoch aj tu sa však ukázalo, že víťazstvo môže mať aj svoje tienisté stránky. Ako prví sa začali sťažovať astronómovia, pretože na presvetlenej nočnej oblohe sa strácali hviezdy.

Čo je svetelné znečistenie?

Svetelné znečistenie je svetlo rozptýlené v ovzduší. Ide hlavne o svetlo, ktoré svieti dohora. Obloha nad ľudskými sídlami je svetlá, pretože sa umelé svetlo rozptyľuje v ovzduší. Zdrojom tohoto svetla je nevhodné osvetlenie, teda to, ktoré svieti hore na hviezdy namiesto dolu na cestu.

Niektoré úseky kalifornských pláží sú každoročne dejiskom veľkolepej „šou“. Pod ochranou noci sa tu z nakladených vajíčok liahnu tisícky vodných korytnačiek. Okamžite po vyliahnutí sa neomylne vydávajú smerom k vodnej hladine. Na pláži pri Fort Lauderdale sa takto vydalo 95 % nové populácie morskej karety smerom k centru mesta. Biológovia už medzitým dokázali, že chybu v orientácii spôsobilo mestské osvetlenie. Zmena svetelných pomerov pre korytnačky znamená smrť. Tieto krásne tvory sa tak stali prvými korunnými svedkami škodlivosti javu, ktorý Američania nazvali „light pollution“ - svetelné znečistenie.

Komu to vadí?

Svetlo sa síce ľuďom páči, ale aj tak počuť stále viac „nespokojencov“. Svetelné znečistenie nevadí totiž iba hvezdárom. Astronómia a hviezdna obloha sú v tomto prípade takmer na poslednom mieste. Omnoho dôležitejšie sú zbytočné obmedzenia a obťažovanie nás všetkých. Zlé lampy svietia do očí chodcom a vodičom, ktorí pod vplyvom oslnenia zle vidia na cestu a volajú po ešte silnejšom osvetlení, ktoré ale oslňuje ešte viac.           

Nové svetlo umožnilo človeku zotrieť rozdiel medzi dňom a nocou, predĺžiť pracovní deň alebo tráviť nočné hodiny pred televízorom. Výsledkom je narušenie zavedených biologických rytmov, stres, nespavosť a psychické problémy. Lekári sa dnes vážne zaoberajú problémom toho, že nedostatok tmy počas spánku môže viesť k zvýšenému výskytu rakoviny. Hormón melatonín, ktorý chráni ľudské telo pred zhubnými nádormi, sa totiž v tele tvorí počas spánku iba potme.

Oveľa viac sa však nadbytok svetla dotkol zvierat. Od doby, kedy sa svet stal „žiarivejším“ a jasnejším, sa život mnohých zvieracích druhov dramaticky zmenil. Nedostatok tmy v noci narušuje život mnohých organizmov v prírode. Svetelné zdroje inštalované človekom každoročne zavinia smrť miliónov z nich.

Nočný tanec hmyzích rojov okolo pouličných lámp nemá nič spoločné s ich prirodzeným životným rytmom a spravidla končí ich smrťou. Účinku lámp na hmyz sa medzitým venovali mnohé odborné štúdie. Bolo napríklad zistené, že len tri svetelné písmená reklamy v centre Štýrskeho Hradca (Graz) prilákajú počas roka asi 350 000 hmyzích jedincov. Ako zmámení prilietajú aj z veľkých vzdialeností mysliac si, že tu nájdu potravu, partnera alebo vhodné miesto na kladenie vajíčok. Niektorí zoológovia sú presvedčení, že svetelné pasce sa významne podieľajú na ochudobňovaní druhovej rozmanitosti hmyzu.

Umieranie hmyzu zatiaľ páli možno iba hŕstku zanietených entomológov, o to väčší ohlas však máva hromadný úhyn vtákov. Svetelné zdroje namierené na oblohu mätú hlavne tie druhy, ktoré tiahnu v noci. Kanadský odborník a zakladateľ  „Light Awareness Program“ (program svetelnej osvety) Michael Mesure odhaduje počet vtákov, ktorí sa v Severnej Amerike stretnú s osvetlenými budovami na sto miliónov ročne. V Toronte našiel behom jedného roku pod výškovými stavbami zástupcov 129 vtáčích druhov. Oslnené vtáky mieria priamo na svetelný zdroj a nestačia zaregistrovať prekážky. Náraz v rýchlosti 75 alebo aj 120 km/h pre nich väčšinou končí smrťou.

Vtáky žijúce v mestách niekedy reagujú na "svetelný smog" zmenami životného rytmu. Niektorí z nich spievajú alebo pokračujú v kŕmení mláďat aj v noci. Boli zaznamenané i prípady zimného zahniezdenia. Vyliahnuté mláďatá však umierajú hladom alebo zmrznú. Na blízkosť silných svetelných zdrojov reagujú dokonca aj stromy, a to oneskoreným opadávaním listov.

Svetlo, ktoré zbytočne svieti na oblohu tiež zbytočne platíme. Uvádza sa, že v USA ide na svietenie do vzduchu, resp. do smerov, kde to vadí ľuďom a prírode, ročne jedna miliarda dolárov. Zbytočné svietenie svojim nárokom na výrobu elektriny nepriamo prispieva k zvyšovaniu podielu skleníkových plynov v atmosfére a tým ku globálnemu otepľovaniu.

Cesta k náprave

Netreba zhasínať, stačí svietiť iba tam, kde je to naozaj potrebné. To znamená - svietiť účelne.
A hlavne nesvietiť tak, aby to niekomu vadilo. Príkladov zlého zaobchádzania s osvetľovaním je mnoho. Svetlo, ktoré mieri z pouličného osvetlenia hore a nie na chodníky alebo osvetlenie veže kostola tak, že ju „objíma“ ďalších 90 % nevyužitého svetla, príliš silné svetelné zdroje atď. Reklamné plochy sú nevhodne osvetľované zdola nahor namiesto správne zhora nadol. Častokrát ich svetlomety míňajú svoj cieľ a svietia aj mimo plochu billboardu. Pritom by stačilo sveteľný tok vymedziť plechovým tienidlom, tak ako sa to bežne robí v blízkosti okien bytov. Väčšina škodlivých prejavov umelého osvetľovania je dôsledkom neznalosti či hrubej nedbalosti. To všetko zbytočne narušuje krehkú rovnováhu nočného prostredia. A tú potrebujú rastliny, živočíchy aj ľudia.

Základný princíp

je úplne jednoduchý: lampy majú svietiť iba tam, kde je to potrebné – teda dolu pod seba a nie do vodorovných smerov či dokonca nahor. Čo získame tým, že budeme používať iba dobré lampy? Získajú všetci. Oblohu nad sebou, estetickejší vzhľad miest a obcí a príjemnejší život v nich, pokojný spánok, kľudný nočný život zvierat, väčšiu bezpečnosť na cestách, na chodníkoch a horšie podmienky pre zlodejov – keď totiž nebudeme oslnení uvidíme aj do tienistých zákutí. A všetci tiež ušetríme peniaze.

Mnoho odborníkov vyzýva k rýchlej náprave. Napríklad výmena ortuťových výbojok za sodíkové lampy môže znížiť ich účinok na hmyz až o 90%. Pritom sodíkové lampy novej generácie majú príjemnejšie zloženie spektra, neoslňujú a naviac sú úsporné. Pouličné lampy v mnohých prípadoch osvetľujú úplne zbytočne oblohu namiesto ciest. Stačilo by nahradiť hojne rozšírené guľové lampy lampami s odrazovou plochou namierené na chodníky. Okrem toho nie je nutné na niektorých miestach svietiť celú noc naplno, ale po určitej hodine osvetlenie tlmiť.

Svetová prax jednoznačne ukazuje, že dobre osvetlené cesty a chodníky sa dajú ľahko skĺbiť s tmavou oblohou nad nami. Zákony, ktoré upravujú problematiku svetelného znečistenia má už americký štát Conecticut, talianska Lombardia aj Kanárske ostrovy, kde platia regionálne zákony o ochrane nočnej oblohy a minimalizácii sveteľného znečistenia.

Niektoré európske veľkomestá, medzi ktoré patrí aj Londýn, po polnoci zhasínajú osvetlenie pamiatok, lebo v tom čase chodí už veľmi málo turistov. Mesto Calgary prijalo tak zásadnú vyhlášku, že v nasledujúcich rokoch budú vymenené všetky lampy pouličného osvetlenia za vyhovujúce. Mesto tým ušetrí 2 milióny dolárov ročne na elektrine, minimalizuje vplyv osvetľovania na nočné prostredie a stane sa tak bezpečnejšie pre chodcov aj vodičov. Sprava národných parkov v USA v spolupráci s medzinárodnou organizáciou pre temnú oblohu (International Dark Sky Association) realizuje ambiciózny program ochrany a zachovania prirodzeného nočného prostredia v národných parkoch.

Riešenie

Problém svetelného znečistenia nájdeme v ľudskom slovníku už desiatky rokov, v poslednom desaťročí sa ale táto téma stáva aj témou pre zákonodarcov. Stojíme na prahu ďalšieho civilizačného faktoru, ktorý v záujme nás i prírody nemôžeme nechať bez povšimnutia. Tak ako sme si zvykli na reguláciu iných ľudských činností narušujúcich trvalo udržateľný rozvoj na Zemi, čaká nás to aj pri zastavení rýchleho a častokrát i bezohladného osvetľovania umelými zdrojmi svetla. Regulácia bude nevyhnutná.

Pokiaľ by totiž vzrastalo svetelné znečistenie aj naďalej, budú ľudia môcť obdivovať hviezdnu oblohu už iba vo svojich snoch alebo v planetáriách. Hviezdne nebo je súčasťou nášho prírodného bohatstva. Pohľad na jas tisícou hviezd je úchvatný zážitok, na ktorý má každý právo rovnako ako na inú súčasť prírody. Toto právo je zakotvené aj v deklarácii UNECO pre budúce generácie: “Budúce generácie majú právo na nezničenú a neznečistenú Zem, vrátane práva na čistú oblohu ”. Zdroj: Česká astronomická spoločnosť (ČR)

Schéma 1: Nesprávne smerované osvetlenie

Schéma 2: Správne osvetlenie

Zo zdrojov Českej astronomickej spoločnosti spracoval Ing. Pavol Ďuriš

Foto: Jan Kondziolka