Pokiaľ máte doma aspoň kúsok zeme- či už v záhradke, na terase, alebo na balkóne môžete si dopestovať vlastnú úrodu. A ak už máte s pestovaním skúsenosti, iste viete, že doma dopestovaná zelenina, ovocie, či bylinky chutia najlepšie. Naviac sú zaručene čerstvé, kvalitné a zberané na vrchole zrelosti, kedy obsahujú najviac vitamínov. Iba pri doma dopestovaných plodinách si môžeme byť na 100 percent istí starostlivosťou, ktorá im bola venovaná: vieme ako boli pestované, či boli postrekované, čím boli hnojené. Avšak ako pestovatelia sa musíme tiež vysporiadať s votrelcami v našej záhrade, ktorí majú často zálusk na našu úrodu.

Aby sme nemuseli siahať po chemikáliách, pesticídoch a insekticídoch, môžeme sa naučiť ako jednotlivé rastliny so sebou navzájom vychádzajú:

- ako sa podporujú v raste, alebo svoj rast navzájom spomaľujú

- ako posilňujú svoje zdravie a odolnosť voči škodcom

- ktoré rastliny odpudzujú škodcov a ktoré lákajú prospešný medonosný hmyz

Naša záhradka by mala čo najvernejšie odzrkadľovať voľnú prírodu, kde vďaka rozmanitosti a previazanosti jednotlivých rastlinných a živočíšnych druhov nastáva rovnováha- nedochádza k premnožovaniu škodcov ani k šíreniu chorôb. Preto sa nebojme rozmanitosti na záhone- možno táto rozmanitosť nepôsobí uhladene ako dlhé lány monokultúr, ale trochu praxe a tvorivosti dokáže vylúdiť zdravú záhradu lahodiacu oku a veľkú úrodu plnú vitamínov.

Ak by som mala v nasledujúcich riadkoch popísať vzájomné fungovanie medzi rôznymi rastlinnými a živočíšnymi druhmi a ich vzťahy, jednak by mi na to nestačili moje vedomosti a tiež rozsah, ktorý mám k dispozícií. Je to ako popísať komplexnosť medziľudských vzťahov v rozsahu niekoľkých riadkov. Ale pokúsim sa predstaviť vám základné princípy vzťahov medzi rastlinami ako aj niektoré poznatky našich predkov.

Kto s kým

Aké sú vzťahy medzi rastlinami? Ktoré druhy si pomáhajú, a ktoré zas škodia. Tu sú najbežnejšie plodiny a ich vzťahy:

cibuľovité plodiny - cibuľa, cesnak, pažítka, pór- podporujú rast a zdravie ovocných stromov, kapustovitých a ľuľkovitých plodín, mrkvy. Ich výrazná aróma odstrašuje rôzne druhy húseníc, vošky a slizniaky. Nehodia sa však k fazuli, hrášku a petržlenu.

pažítka - zasadená okolo jablone by po 3 rokoch mala zabrániť chrastavitosti jabĺk.

kapustovité - kapusta, brokolica, kaleráb, karfiol, ružičkový kel- ich rast podporuje kôpor, rozmarín, borák, nesaďte vedľa ľuľkovitých plodín.

strukoviny - na koreňoch týchto rastlín žijú baktérie, ktoré viažu dusík, ktorý je dobré hnojivo pre niektoré rastliny, ale príliš silný pre iné. Dobre sa znášajú s kukuricou, tekvicami, uhorkami, jahodami, špenátom či šalátom. Nevyhovujú však cibuľovitým a kapustovitým druhom.

červená repa - by sa nemala sadiť v blízkosti fazule, lebo vzájomne spomaľujú svoj rast.

ľuľkovité - rajčiny, papriky, zemiaky, baklažán- prospieva im prítomnosť mrkvy, cibuľovitých druhov, bazalky, oregana.

chren - zvyšuje odolnosť zemiakov voči chorobám.

borák - láka do záhrady hmyzích predátorov a medonosný hmyz a zároveň odpudzuje škodcov. Je teda ideálnym a nepostrádateľným spoločníkom v záhrade.

šalvia - láka do záhrady medonosný hmyz, odpudzuje škodcov napádajúcich strukoviny.

mäta - odpudzuje mravce a vošky.

vratič - odpudzuje väčšinu hmyzu, okrem medonosného, nie je však určený na konzumáciu- je pomerne jedovatý.

palina dračia - jej pach odpudzuje väčšinu škodcov a tiež podporuje rast a chuť plodín rastúcich v jej blízkosti.

nechtík, axamietnica - tiež nazývaná afrikánka - je zázračná kvetina proti škodcom a odporúča sa vysádzať po celej záhrade. Jej korene vylučujú pesticídnu chemikáliu tak silnú, že pôsobí aj niekoľko rokov, nechtík má o niečo slabší účinok.

kapucínka - jednak priťahuje predátorov a tiež slúži ako lapač vošiek a iných drobných votrelcov.

slnečnica - sa u amerických Indiánov tradične sadila vedľa kukurice, čím posilňovala jej rast a úrodu. Zároveň si mravce na slnečniciach chovajú vošky, a tak nenapádajú iné rastliny.

rebríček obyčajný - láka predátorov ako osy, lienky a iné, ktoré sa živia vajíčkami škodcov. Tiež vyživuje pôdu.

muškáty, petúnie - slúžia ako lapače hmyzu a škodcov a môžu sa preto umiestňovať na okraje zeleninových záhonov.

Ako vidíme, aj na prvý pohľad neužitočné, alebo len okrasné rastliny majú svoje miesto v zeleninovej záhradke. A liečivé bylinky neliečia iba nás, ale aj iné rastliny vo svojom okolí. Nebojme sa teda primiešať medzi zeleninu aj kvietky. Záhrada tak bude pôsobiť nielen veselšie, ale bude najmä zdravšia a odolnejšia voči škodcom.

Tri sestry

je jednou z poľnohospodárskych techník, ktorú využívali americkí Indiáni a je používaná dodnes. Vytvárali kopy zeminy asi 30cm vysoké s priemerom 50cm, v rámci ktorých fungoval malý ekosystém. Základ takejto kopy tvorí kukurica, ktorej zrná sú zasiate v strede .Keď kukurica dosiahne výšku okolo 15cm, nasejeme dookola na striedačku popínavú fazuľu a tekvicu. Tieto tri plodiny si vzájomne pomáhajú:

- kukurica poskytuje fazuli priestor na šplhanie

- fazuľa dodáva do pôdy dusík, ktorý vyživuje ostatné plodiny

- tekvica, ktorá sa plazí po zemi zabraňuje burine v raste, ochraňuje pôdu pred vysúšaním a svojimi pichľavými stonkami a listami odpudzuje škodcov

Niektorí pridávali do tejto rodiny ešte "štvrtú sestru"- bylinku, ktorá láka medonosný hmyz. Ten zabezpečí opelenie plodín- v našich podmienkach to môže byť napríklad pamajorán, borák, yzop, alebo šalvia.

Čo s nepriateľmi?

Ak sa na vašich záhonoch prechádzajú armády mandeliniek a húseníc, alebo v noci vychádzajú na pašu stáda bezdomčekových slimákov, nezúfajte a pred tým, ako na nich namierite chemické zbrane (nezabúdajme že tieto chemikálie sa v skôr či neskôr dostanú do nášho tela), pokúste sa uplatniť niektorú z nasledujúcich rád:

- na strom čo najbližšie pri záhrade namontujte vtáčiu búdku, vtáky sú prirodzenými nepriateľmi hmyzu

- ak máte možnosť, vybudujte pri záhrade jazierko - priláka to žaby, ktoré si pochutia na slimákoch a iných škodcoch

- nevysádzajte veľké plochy jedného druhu, radšej premiešajte viacero vhodných plodín dokopy, aby sa navzájom chránili

- nenechajte pôdu medzi plodinami holú - vystelte ju mulčom - slamou, pokosenou trávou bez semien, kompostom atď. Takto vzniknú obydlia pre lienky a iné živočíchy, ktoré likvidujú škodcov

- do zeleninovej záhradky pridajte aromatické bylinky, ktoré škodcov odpudzujú - medzi tie najúčinnejšie patria borák, nechtík, axamietnica, kapucínka, vratič.

Mandelinka zemiaková

- keďže mandelinka zemiaková prežije zimu v pôde, najlepšie zabránime jej opätovnému výskytu na ďalší rok tým, že budeme plodiny rotovať. Každý rok treba zemiaky zasadiť na iné miesto v záhrade, čo najďalej od pôvodného miesta, aby sme prezimovaným mandelinkám nedávali potravu priamo pod nos.

- existuje niekoľko rastlín, ktoré mandelinku odpudzujú- medzi takéto patrí napríklad šalvia a vratič. Zasaďte ich niekoľko na okraj, alebo priamo do vášho zemiakového políčka.

- mulčujte zemiakové pole hrubou vrstvou slamy. Tá vytvorí priestor vhodný pre život prirodzených predátorov mandeliniek- lienok, bystrušiek a iných a zároveň zabráni preniknutiu mandelinky zo zeme až k listom rastliny.

Slizniaky - slimáky bez domčekov

- prirodzenými nepriateľmi slimákov sú žaby, ježkovia, jašterice a z vtákov najmä drozdy, sliepky a kačice.

- medzi rastliny, ktoré odpudzujú slimáky patrí: cesnak, šalvia, nechtíky, levanduľa, muškáty- môžeme z nich vytvoriť lem okolo rastlín, ktoré sú pre slimáky najpríťažlivejšie.

- malé sadenice ochránime tým, že okolo nich postavíme hradbu z odrezaných plastových fliaš.

- ďalšou nepríjemnosťou pre slimáky je meď, ktorá im dá jemný elektrošok. Na ochranu môžeme preto použiť medený drôt okolo hriadkov a rastlín.

- slimáky majú radi pivo, ak im v záhrade nastražíte misku s pivom, prídu ho ochutnať a zahynú.

- ďalšou účinnou obranou je bariéra z kávovej usadeniny, ktorá odpudzuje slimákov, alebo z vlasov a srsti do ktorej sa zamotajú. Obidve tieto metódy zároveň pohnoja záhradku.

I keď máte v tomto období záhradku už asi vysadenú, pridajte na okraje ešte zopár axamietníc, nechtíkov, či muškát v hrantíku a môžete sami na vlastné oči pozorovať ten úžasný prepletený mikrokozmos vzťahov, ktoré riadia život vo vašej záhradke. A možno na budúcu jar zavesíte s deťmi na najbližší strom vtáčiu búdku, či vykopete spolu malé jazierko. Vaše deti tak získajú zábavu pri pozorovaní nových obyvateľov záhrady a pritom sa prirodzeným spôsobom oboznámia s kolobehom v prírode.

Autorka: Mgr. Zuzana Labašová

Foto: www.sxc.hu