Pod pojmom prírodná záhrada si každý z nás predstavuje niečo iné. Kým jedni snívajú o veselej divočine a žihľavovej húštine, túžia iní po prehľadnom poriadku s jasnými štrukturálnymi prvkami a dobre rozvrhnutými hriadkami. Záhrada našich snov súvisí s naším biografickým pôvodom a s najvlastnejšou túžbou človeka po komunikácii s prírodou.

Či už snívate o trpaslíkoch alebo Snehulienke v kruhu zeleného rastlinstva, alebo sa vám páči moderná záhradná architektúra s nekonvenčnými materiálmi a divými rastlinami, či chcete mať tradičnú dedinskú zeleninovú záhradu, vedzte, že záhrada môže byť prírodnou v rámci každého štýlu. Pri dodržaní niekoľkých princípov a vytvorení dostatku štruktúr potrebných pre biologickú rovnováhu sa môžu na prírodnú záhradu premeniť nielen súkromné záhrady ale aj firemné areály, či dokonca verejné parkoviská.

Hnojenie

V prírodnej záhrade sa hnojí len kompostom (viac informácií o kompostovaní nájdete na www.priateliazeme.sk) alebo inými organickými hnojivami, pretože kompost vzniká zo záhradného odpadu a je čistým produktom obehového hospodárenia. Jediná potrebná energia pre jeho vznik je sila vašich svalov pri vŕšení, premiešavaní a rozhrabávaní kompostoviska. Na prípravu jedného kilogramu „umelého hnojiva“ odborne správne nazývaného ako „ľahko rozpustné minerálne hnojivo“ (granulované hnojivá, práškové hnojivá na trávu alebo tekuté hnojivá) sa spotrebujú v prepočte dva litre ropy. Nadbytočné ľahko rozpustné minerálne hnojivo sa nedá naakumulovať a ľahko presakuje do podzemných vôd a znečisťuje ich. Kto má príliš málo kompostu a potrebuje ho len pre balkónové alebo izbové kvety, mal by si zohnať kompost alebo použiť rohovinové hobliny či organické hnojivá, ktoré sú k dispozícii v predaji (treba si však všímať nápisy na výrobkoch).

Ak si chcete prikúpiť zeminu a pritom spraviť niečo dobré pre prírodu, mali by ste pri nákupe uprednostniť výrobky s nápisom „neobsahuje rašelinu“. Ťažením rašeliny sa nenávratne ničia rašeliniská a živočíchy obývajúce takéto územia prichádzajú o svoj životný priestor.

Ochrana rastlín

Jedovaté, chemicko-syntetické prostriedky ochrany rastlín sú samozrejme prírodnej záhrade cudzie. Záhradníci riadiaci sa prirodzenými princípmi riešia problémy so škodcami úplne inak - kladú si otázky v súvislosti s príčinami. Hodí sa toto stanovište pre danú rastlinu? Má rastlina dostatok živín? Nezabudli sme na preventívne opatrenia? Pretože rastliny, ktoré sú citlivé na stres alebo nedostatočne vyživované, ľahšie podliehajú škodcom a hubovitým ochoreniam a ťažšie sa zotavujú po napadnutí škodcami. Niektoré druhy sa tak zle hodia do našich záhrad, že je lepšie ich vymeniť za rastliny ktoré sú pre dané stanovištia vhodnejšie alebo sa ľahšie pestujú. Ich výber je obrovský!

Pokiaľ presne vieme, o aké škody sa jedná (huba, živočíšny škodca, vírus, bakterióza, nedostatočná výživa), môžeme siahnuť aj po metódach biologickej ochrany rastlín.

Biologická rovnováha

K biologickej rovnováhe v záhrade prispievajú najmä užitočné živočíšne druhy. Ako užitočné sa označujú živočíchy, ktoré sa živia „škodcami“, teda živočíchmi, ktoré našim záhradám spôsobujú škody. Ak užitočné živočíchy svojim počtom prevažujú, prirodzene zabraňujú premnoženiu škodcov. K užitočným živočíchom patria napríklad larvy lienok, zlatoočiek, rôzne spevavce, piskory, ropuchy a ježe, ale aj iné menej známe živočíchy. K životu však potrebujú prírodné štruktúry alebo umelo postavené obydlia, kde by si mohli nájsť úkryt a vhodnú ponuku krmiva. Napríklad dospelý živočích čeľade pestricovité vyžaduje ako zdroj potravy okolíkaté rastliny (napríklad fenikel, krkošku lúčnu alebo kôpor). Larvy týchto živočíchov sú dravé a živia sa listovými voškami.

Záhrady prispievajú k zlepšeniu kvality života, ale majú aj dôležitú funkciu prírodného priestoru. V meste vytvárajú zelené oázy, ktoré fungujú ako koridory medzi väčšími prirodzenými štruktúrami a umožňujú tak mnohým živočíchom život v meste. Okrem toho zlepšujú mestskú klímu. Vo vidieckych oblastiach, najmä na rozľahlých poľnohospodársky intenzívne využívaných územiach vytvárajú prostredníctvom stromov a krovia štruktúry vhodné ako útočište pre živočíchy. Táto úloha je dôležitá najmä na okrajoch sídiel.

Aby bola záhrada životným priestorom pre človeka i živočíchy, nemala by pozostávať zo sterilnej trávnatej plochy s rastlinami, ktoré nemajú ako krmivo žiadnu hodnotu. Potrebuje prvky prírodnej záhrady ako sú napr. na nektár bohaté kvety kvetinovej lúky, domáce stromy, kroviny, prírode blízke vodné prvky alebo kúpacie rybníky, kamenné múry s trhlinami a škárami pre jašterice a podobné zvieratá, kŕmne rastliny pre motýle a mnoho ďalších prvkov. Mýli sa ten, kto si myslí, že prvky prírodnej záhrady majú svoje miesto len vo veľkých záhradách. Dokonca aj do miniatúrnych terasových záhradiek alebo strešných záhrad sa dajú zabudovať prvky prírodnej záhrady. Tieto nie sú len ekologicky cenné ale aj príjemné na pohľad.

Záhrada ako miesto učenia

Najdôležitejším nástrojom pre záhradníčky a záhradníkov usilujúcim sa o prírode blízke hospodárenie sú zvedavosť, miernosť a radosť z učenia. Z dlhoročnej poradenskej praxe v oblasti záhrad sa ukazuje, že pekné sú tie záhrady, ktorých majiteľky a majitelia rozumejú záhradníčeniu, kde sa vynaložená námaha na ošetrovanie záhrady prekrýva s časovými možnosťami a kde sa s problémami so škodcami, nespokojnosťou alebo záhradníckymi neúspechmi narába pokojne.

Záhradníctvo patrilo kedysi k životne dôležitým vedomostiam a väčšina ľudí sa od svojich rodičov alebo starých rodičov naučila, čo rastliny potrebujú a kedy treba vykonať ktoré práce. Odkedy tieto vedomosti už nie sú tak samozrejme predávané z generácie na generáciu, stáva sa, že je veľa ľudí bezradných, keď sa postavia pred svoj vlastný fliačik zeme. Ľudia, ktorým záhradníčenie nebolo vložené do kolísky, musia dnes nadobudnúť remeselnícke znalosti vlastnými skúsenosťami s pomocou literatúry a seminárov. Tí, ktorí svoje vlastné záhradníčenie vidia ako možnosť stáleho učenia sa a na začiatku neočakávajú príliš veľa, sa budú môcť sa z roka na rok tešiť zo svojej čoraz krajšej záhrady. Zošit alebo kalendár na poznámky o vykonaných aktivitách ako porovnanie pre budúci rok môže byť pri tom veľmi nápomocný.

Menej je často viac. Keď je človek časovo preťažený, ľahko sa stane, že začne prácu v záhrade nenávidieť a hodnota uvoľnenia a radosť zo záhradníčenia sa vytratí. Vašu záhradu potrebujete tiež kvôli oddychu a relaxácii.

Čo si budú myslieť susedia?

Záhrada je tiež miestom reprezentácie navonok. Naši hostia, naši susedia a úplne cudzí ľudia, ktorí chodia okolo našej záhradnej bránky vidia našu záhradu a podľa nej nás snáď aj posudzujú. Potom vyzerá záhrada tak, ako by sme chceli, aby nás ostatní videli, čo však nezodpovedá našim potrebám alebo potrebám ostatných členov rodiny. Zo strachu pred tým, čo by si ostatní pomysleli alebo by povedali, sa zriekame vlastných potrieb a želaní o stvárnení záhrady. Aby záhrada vyzerala čo najporiadnejšie je často holá, prázdna a ekologicky chudobná. To nie je potrebné.

Aj bohatá a prírode blízka predzáhradka môže sprostredkovávať formálny poriadok jasnými štruktúrami ako sú cestičky alebo okraje hriadok. Nech už vaša záhrada vyzerá akokoľvek, vždy môžete sebavedome argumentovať, že Vaša záhrada zodpovedá Vašim potrebám, Vášmu vkusu a ekologickým kritériám.

Inšpirovali ste sa prírodnou záhradou? Pridajte sa k záhradkárom, ktorí konajú vzorovo a vo všeobecnom záujme sa starajú o to, aby ešte aj zajtra existoval vtáčí spev, ježkovia požierajúci slimákov, bzučiaci hmyz, tieniace ovocné stromy, tiché zákutia divých kríkov, vzduch bez jedov a čistá podzemná voda aj v osídlených oblastiach.

Ak starostlivosť o záhradu naruší časový rozpočet… tak sa môže stať, že sa rýchlo preťažíte a stanete sa nespokojnými. Rozmyslite si preto:

• Potrebujem naozaj 5 hriadok, nestačí mi len jedna, o ktorú sa budem lepšie starať?

• Musím mať naozaj na balkóne 12 metrový kvetinový záhon a tucet balkónových rastlín?

• Nie je machom podrastená tráva tak či tak príjemná na chodenie na boso, musím za každú cenu trávu vertikulovať (o chemickom ničení machu ani nehovoriac)?

• Načo mi bude obrovská zeleninová záhrada, keď nebudem mať čas na okopávanie, pletie a zber úrody a keď musím denne stráviť 2 hodiny polievaním?

DI Magdalena üdl, “die umwelberatung”, www.umweltberatung.at

Foto: OZ Sosna, Silvia Szabóová