Výber kozmetiky je veľmi individuálnou a osobnou záležitosťou každého z nás. Aký podiel však zohráva obal výrobku a vplyv reklamy? Lákavý obal a priaznivá cena výrobku nemusia vždy korešpondovať s jeho obsahom a ak nám záleží na tom, aby kozmetika nebola testovaná na zvieratách, nespôsobila nám alergie a neobsahovala priveľa chémie, mali by sme sa lepšie zorientovať v tom, čo nám trh ponúka.

Zloženie kozmetických výrobkov

Zloženie kozmetických výrobkov je síce uvedené na ich obaloch, ale bežní spotrebitelia si z nich len ťažko dokážu vydedukovať napr. to, či výrobky obsahujú zložky, ktoré potenciálne môžu vyvolať alergiu. Alergické reakcie sa môžu prejaviť vo forme svrbenia, začervenania, ekzému, žihľavky, ale vo vážnejších prípadoch aj v probléme s dýchaním. Ani uvedenie informácie o klinických testoch, či označenie "antialergické" nemusia byť smerodajné, pretože reakcie ľudí na konzervačné, vonné a prídavné látky sú veľmi rozdielne. Čoraz častejšie sa objavujú alergie aj na prírodné látky, akými sú výťažky bylín alebo čajovníkový olej. Preto je najbezpečnejšie, ak si každý nový kozmetický produkt vopred vyskúšame na malej ploche pokožky, najlepšie na predlaktí.

Najčastejšie alergizujúce zložky v kozmetike (Zdroj: Dr. A. Pons-Guiraud - Alergia a kozmetika):

- rastlinné extrakty ako harmanček, arnika, medovka, aloe, mäta, levanduľa, rozmarín, šalvia
- éterické oleje ako čajovníkový olej, ylang-ylang, eukalyptus
- peruánsky balzam (ako vonná zmes napr. v mydlách, rúžoch, zubných pastách)
- benzokaín (napr. v prostriedkoch na dezinfekciu kože)
- parafenyléndiamín (napr. vo farbách na vlasy, riasy)
- lanolín (napr. v mydlách, krémoch)

Kontrola kozmetiky

Za bezpečnosť kozmetiky zodpovedá jej výrobca alebo jeho distribútor v danom štáte. Zhodnotenie bezpečnosti uskutočňujú odborníci stanovenými postupmi vzhľadom na cieľovú skupinu spotrebiteľov. Zvláštnemu hodnoteniu podlieha kozmetika pre deti do troch rokov, kozmetika na vonkajšiu intímnu hygienu a kozmetika na ústnu hygienu. Štátny zdravotný dozor nad kozmetikou zabezpečuje Úrad verejného zdravotníctva SR a jeho regionálne úrady. V súčasnosti sa vykonáva dozor najmä nad kozmetikou na trhu - náhodný trhový dozor.

Zoznam nebezpečných kozmetických výrobkov na našom trhu pravidelne aktualizuje Úrad verejného zdravotníctva SR a nájdete ho na stránke http://www.uvzsr.sk

Certifikovaná prírodná kozmetika

Spotrebitelia si môžu vybrať z viacerých zahraničných certifikátov prírodnej kozmetiky. Sú nimi certifikované označenia nezávislých skúšobní, ktoré vždy nájdete na obaloch prírodnej kozmetiky. Uvádzame tie najčastejšie sa vyskytujúce na našom trhu:

- BDIH (http://www.kontrollierte-naturkosmetik.de)

- ECOCERT (http://www.ecocert.com)

- EcoControl (http://www.eco-control.com)



- CPK/CPK bio (http://www.kez.cz)



- AIAB (http://www.aiab.it)



- NATRUE (http://www.natrue.org)

Aká je certifikovaná prírodná kozmetika

Čoraz viac spotrebiteľov sa orientuje na kvalitu výrobkov a absenciu umelých prímesí v nich a uprednostňujú certifikovanú prírodnú kozmetiku. Niektoré jej charakteristické vlastnosti uvádzame nižšie (podľa http://www.prirodnakozmetika.sk/kontrolovana_prirodna_kozmetika):

• Rastlinné suroviny pochádzajú, pokiaľ je to možné, z kontrolovaného ekologického poľnohospodárstva alebo z certifikovaného zberu vo voľnej prírode.
• Výrobky ani suroviny nie sú testované na zvieratách. Nesmú sa používať suroviny z mŕtvych zvierat, napr. vorvaňovina, korytnačí tuk, tuk zo svišťa, norky, zvierací kolagén a živé bunky.
• V prípravkoch sa nepoužívajú syntetické farbivá, syntetické parfumy, silikóny, parafín, vazelína a ďalšie ropné produkty.
• Použitie rádioaktívneho ožiarenia na zaistenie mikrobiálnej čistoty výrobku nie je povolené.
• Charakteristické sú transparentné výrobné postupy a pravdivé informovanie spotrebiteľov.
• Aktívne nasadenie proti používaniu genetických modifikácií pre získavanie rastlinných a živočíšnych surovín a aktívna podpora ekologického poľnohospodárstva.
• Dôraz na environmentálnu únosnosť výroby a použitých obalových materiálov, environmentálne vhodná likvidácia odpadov.
• Sociálna únosnosť výroby: využitie surovín z projektov ekonomicky rozvojových krajín, Fair Trade.

Spracovali: Mgr. Zuzana Labašová a Mgr. Ivana Poláčková
Dátum poslednej revízie: 28.5.2012