Je to stará komunikačná metóda – prvotné prírodné riešenie „prebaľovania“ ľudského mláďaťa. Je najideálnejším variantom nielen pre dieťa, ale aj pre životné prostredie. Je to výchova k čistote, ktorá sa v rôznych obdobách používa na celom svete – dnes však najmä u prírodných národov a v ekonomicky rozvojových krajinách. Jej základom je zosilnená komunikácia medzi matkou alebo inou osobou, ktorá sa o dieťa stará a bábätkom.

Metóda vychádza z predpokladu, že každé bábätko dáva už od narodenia najavo signály, že sa potrebuje vyprázdniť. Ako každé mláďa, ani to ľudské si nechce špiniť pod seba či na svoju matku. Keď si rodič začne tieto signály (špecifický plač, vrtenie sa, sústredenie...) všímať už od narodenia, ľahko ich rozpozná a môže zareagovať. V kultúrach, v ktorých sa tieto vedomosti stále ešte tradujú z generácie na generáciu, to majú mamičky ľahšie a skôr ich dokážu skombinovaním intuície, pozorovania a časovania použiť v praxi.

Základné kroky

Signály
Bábätko začne byť nespokojné bez iného zjavného dôvodu, vrtí sa, mrnčí alebo sa naopak stíši. Pri dojčení prestane piť, ak je uviazané v šatke začne „bojovať“ – jednoznačne chce ísť von. V noci sa dieťatko prebudí alebo aspoň prejde do fázy ľahkého spánku. Väčšie deti používajú mnoho viac-menej jednoznačných signálov - siahajú si medzi nohy alebo na plienku, pohybujú sa smerom k nočníku alebo toalete, schovávajú sa niekam do kúta, prerušia koncentrovanú hru, sťahujú si plienku či odev. Každé dieťa má svoje vlastné signály, ktoré sa vekom menia a kombinujú.

Často sa však stáva, že komunikácia zo strany dieťatka nie je spozorovateľná. Vtedy pomáha:

Časovanie
Väčšinou treba bábätkám (i dospelým) po prebudení cikať. To isté platí aj po dojčení alebo počas neho. Nutkanie na malú potrebu je doobeda intenzívnejšie ako poobede, v noci počas spánku je vylučovanie minimálne.

Intuícia
Verte svojmu vnútornému hlasu. Ak máte pocit, že dieťatko sa potrebuje vyprázdniť, umožnite mu to.

Komunikácia
Komunikácia je obojstranná, takže nielen dieťa by malo byť aktívne. Pomôžme mu so zavádzaním tzv. „cikacieho“ zvuku - napr. „sss“ alebo „ššš“, ktoré si dieťa spojí s pokynom „teraz môžem“ (pozor na zvuky, ktoré naši príbuzní používajú na utíšenie či komunikáciu s bábätkom). Ďalším veľmi dobre použiteľným komunikačným prostriedkom je znaková reč – požičajme si napr. znak T (v angličtine znak pre „toilet“ - toaleta). Znakovanie oceníte najmä v čase, keď dieťa ešte nerozpráva, ale pritom už jednoznačne vie, kedy a kam sa chodí na záchod. Potrebuje iba pomoc.

Kedy a ako začať?

Ideálne je začať čím skôr, už od narodenia. Inak si bábätká v priebehu prvých mesiacov zvyknú na to, že sa vyprázdnia do plienky. Väčšina kultúr začína v období prvých 3 – 4 mesiacov.

Ideálne je začať v deň, keď máte dostatok času na seba i bábätko. Relaxujte a nechajte v príjemne teplej miestnosti dieťatko bez plienky. Pozorujte. Pokiaľ vidíte, že ciká, použite cikací zvuk. Hlavne bez stresu, inak to nefunguje. Ide nám hlavne o zosilnenú vzájomnú komunikáciu s dieťatkom a tá sa rozvíja pomaly. Chceme mu začať viac a viac rozumieť, vedieť čítať aj bez slov jeho potreby. Časom vypozorujete príležitosti a časy, kedy dieťatko potrebu vykonáva a viete ho včas umiestniť nad nočníček, lavór, umývadlo alebo inú vhodnú nádobu.

Plienky ako poistka

Ani pri tejto metóde sa úplne nevzdávame plienok. Slúžia nám ako poistka, pokiaľ je pre nás bezplienková predstava stresujúca. Osvedčili sa plienky látkové, lebo v nich dieťa nestratí spojitosť medzi samotným vyprázdnením a pocitom byť chvíľu v mokrom.  My potom ľahšie skontrolujeme, či daný prejav (plač, smiech, krik) bolo varovanie. Niektoré mamy však majú oveľa lepšiu intuíciu, ak dieťa vôbec plienky nemá – treba si to vyskúšať.

Vhodné oblečenie

Základom je oblečenie pre dieťa, ktoré sa dá rýchlo vyzliecť. Osvedčili sa obyčajné nohavice na gumu a tričko. Dupačky by mali mať v rozkroku zapínanie. V Číne sa používajú špeciálne nohavice s rozstrihnutým rozkrokom: netreba nič vyzliekať, stačí podržať v cikacej polohe a hotovo.

Prečo áno

• na všetky ostatné potreby dieťatka (hlad, zima, teplo, potreba telesného kontaktu atď.) prirodzene reagujeme - vylučovanie je iba ďalšia z potrieb a nie je dôvod ju ignorovať

• skôr či neskôr musíme vylučovanie mimo plienku aj tak riešiť

• zosilnená komunikácia je skvelý pocit, čo dávajú najavo aj bábätká
  

• každá suchá plienka je aj príspevkom pre životné prostredie

Bábätká sa vyprázdňujú častejšie ako dospelí, ale pokiaľ dávame dieťa cikať či kakať v priebehu prebaľovania, je to iba pár sekúnd navyše. Pokiaľ je dieťa úplne bez plienok, je čas, ktorý potrebujeme na stiahnutie a natiahnutie nohavíc – spočítané behom dňa – približne rovnaký, ako vybalenie z plienky, umytie, zabalenie plienky a pranie (alebo nákup) plienok.

Deti predsa neovládajú zvierače...

Deti sa vďaka komunikačnej metóde učia vedome uvolniť zvieracie svaly, čo je jednoduchšie. Ale i vedomé zadržanie je už i u úplne malých bábätiek možné, hoci sa jedná o pár sekúnd.

„Dieťa, ktoré sa začne učiť na nočník v novorodeneckom veku, sa postupne naučí vedome ovládať zvieracie svaly už v najranejšom detstve. V čase, kedy je schopné zvierače ovládať stopercentne, je už veľmi dobre oboznámené s hygienickou normou dospelých. Lekári a odborné publikácie na západe štandardne prezentujú názor, že zvierače dozrievajú medzi 20. až 24. mesiacom veku. Nezmieňujú sa však o tom, že tento model predstavuje najneskoršiu hranicu a nie priemer dokonalého vývoja zvieracích svalov. Oveľa trefnejšie by bolo definovať ukončenie vývoja zvieračov vekom 12 – 24 mesiacov, pričom by rok a pol zodpovedal priemernému veku, v ktorom je dieťa schopné prijateľne ukončiť hygienickú výchovu s tým, že mu ešte občas musí byť pripomenutá.“
(Infant Potty Training, Ingrid Bauer, 2000)

A čo cikanie v noci?

Vo fáze hlbokého spánku deti necikajú. Väčšinou precitnú do polospánku, ktorý sa vyznačuje inou frekvenciou dychu a je sprevádzaný väčšou telesnou aktivitou. Dieťa sa prevaľuje, vzdychá, či precitne úplne. Deti vyrastajúce s bezplienkovou metódou jednak vyprázdnia močový mechúr pred spaním, jednak reagujú i v noci na signály svojho tela a väčšinou sa prebudia. Skúsenosti dokonca ukazujú, že je jednoduchšie dosiahnuť bezplienkové štádium najprv v noci a až potom cez deň. U konvenčne balených detí je nočná plienka preto ráno taká mokrá, že ju naplnilo prvé ranné cikanie.

Predčasná výchova k čistote je škodlivá

Áno, platí to pri zastaralých metódach pravidelných sedení na nočníku bez ohľadu na potreby dieťatka, či takých, ktoré sú založené na princípe odmien a trestov. Komunikácia je vec pozitívna. Samozrejme, ani tento druh komunikácie nesmie byť násilný a mal by byť pre obe strany radostný.

Rada na záver

Ak ste sa rozhodli bezplienkovú metódu vyskúšať, majte stále na pamäti, že je to metóda komunikačná, postupná, pomalá. Nehádžte flintu do žita po niekoľkých nevydarených pokusoch a ak ste už aj na dobrej ceste a jednu či dve noci sa vám jednoducho nechce vstávať a dávať dieťa vycikať, nevadí. Bábätko bude dávať signály aj naďalej a vy môžete opäť nabehnúť na cikanie mimo plienky, keď sa na to budete cítiť. Držíme palce!

Viac informácií o problematike nájdete napr. na: http://www.mokosha.info/

Spracovala: Mgr. Petra Ďurišová podľa http://members.aon.at/komunikace/
Dátum poslednej revízie: 14.5.2012